ako pozorovateľ z diaľky sa snažím o objektivitu a som skalopevne presvedčený, že aj zakladateľom tejto stránky nejde o nič iné, len o objektívne vyšetrenie tragédie, ku ktorej došlo úplne zbytočne vinou pracovníkov ATE (neuveriteľne zdĺhavý priebeh akcie, resp. zlé informovanie ostatných zúčastnených o čase príletu).

Už som to raz písal: v histórii horskej služby sa ešte nestalo, aby na pravé poludnie v ideálnom letnom počasí nechali záchranári zomrieť, vlastne zomierať takmer 4 hodiny na nie smrteľné poranenia mladú ženu! Viem, že stovky úspešných zásahov by akosi "teoreticky" mohli vyvážiť túto zbytočnú smrť, ale len vtedy, keby si v ATE priznali svoju chybu, ospravedlnili by sa, urobili by do budúcnosti nevyhnutné opatrenia (každý, aj dispečer by mal vedieť rýchle posúdiť závažnosť poranení a podľa toho organizovať zásah).

V závere Vášho príspevku píšete o tom, ako zle znášajú záchranári neúspešnú akciu. Ak ste pozorne sledovali tie dve odvysielané reportáže v TV, mali ste naozaj pocit, že tých dvoch truľkov z ATE to mrzí? Že to "zle znášajú"?