Problem je prave v tom ze postupy ZS pokial sa riesi pochybenie su hodnotene velmi prisne pokial ide o drobneho prevadzkovatela a velmi mierne pokial ide o bohatu firmu, preco asi vieme. Zakon v tomto pripade nechava siroku mieru rozhodovania a nie su zakomponovane ani zakladne postupy lege artis podla ktorych by sa dalo orientovat. Aj to sa odvolavali na chybajuce algoritmy. Pokial by bolä k zakonu vydana upresnujuca vyhlaska kde by sa stanovolval ani ta nie striktny cas vyjazdu a dojazdu ale skor povinnost postupovat tak aby nedoslo k poškodeniu zdravia z omeskania (par vetami je to mozne definovat) tak uz by bol priestor na varorovanie menší a zodpovedonst za omeskanie zjavnejsia. Lebo je rozdiel ked ti to povie minister na kameru, je rozdiel ked to povie sudny znalec, ale rozbuje to jedina otazka advokata, ktory ked sa opyta - a stanovuje to zakon nejakou upravou? A uz to potom zaleži na sudcovi ako sa rozhodne alebo ako bol podplateny. A pre dotycnych fakt nie je problem dat niekomu 100 tis. do kapsy. Takze je dolozeite dosiahnut aby postupy lege artis boli stanovene min. predpisom min. vnutra, idealne vyhlaskou, ale vzhladom k rozsahu to asi vyhlasku daleko prekracuju, ale v zavaznom predpise by to mohlo byt. Celé slovenské zdravotnictvo je v prdeli hlkavne preto lebo neexistuju zavazne predpisy a postupy ako postupovat, preto sa nechava obrovsky priestor pre chybne postupovanie aj zo strany uradov k zdrav. prac. aj zo strany zdrav. prac. k pacientom.